Cestovovanie po Laose

Posledná krajina v mojom zozname krajín juhovýchodnej Ázie alebo Indočíny, kde som ešte nebola. Tam, kde sme ako deti na základnej škole povinne posielali peniaze v rámci Fondu solidarity (volali sme to „fond solidiriti“).

Laos nesklamal, prekvapení bolo naozaj dosť.

Keď Vás časník ráno v hoteli v Luang Prabang privíta po slovensky..  „ Dobré ráno, ja v lete pracovala v Bratislave, už 5 rokov“ – dokonca v mojej roky obľúbenej japonskej reštaurácii na Strakovej ulici.

Keď si starostlivo vyberieš, kam pôjdeš na masáž, lebo sú tam sympatické masérky a vo finále Ťa masíruje muž z dlhým malíčkom (znak že nepracuje v manuálnej sfére), naviac v motorkárskej bunde. Nevadí, hlavne, že to bola dobrá masáž.  Masáž v nádhernom koloniálnom dome, odkiaľ z poschodia počuješ ruch ulice, milujem to.

Prekvapili všadeprítomné „kosáky a kladivo“. Laos je ľudovo-demokratická republika, rovnako ako Vietnam. Ich prítomnosť na nádherných koloniálnych vilách bola pre mňa prekvapivá.

Prekvapil aj chlad, ráno okolo 16 C.  Nato sme trochu neboli pripravení, čo sa týka oblečenia. Lunag Prabang leží v najdmorskej výške 1000 metrov nad morom. Nevadí, zašli sme na nočný trh a zakúpili vkusné mikiny po 4 USD. Trochu sa síce ťažšie prevlieka cez hlavu, hlavne že je teplúčko. Preto na zopár fotkách pôsobím naozaj dosť “dogabaná”.

Mekong a zeleninové záhrady, ktoré ho lemujú. Nádhera, toto som ešte nikdy nevidela v taktomto rozsahu. Dokonalé organické políčka, kde v dokonaých zástupoch pestujú paradajky, balklažán, fazuľu, bylinky. Áno, použila som 2x slovo „dokonalé“ za sebou, ale také fakt boli. Neuveriteľne zelené záhrady.

Obrovská podpora domácich producentov a výrobkov, tlieskam.  Na trhoch, kde je množstvo stánkov a predajcov produktov z Číny, veľmi starostlivo označení predajcovia, ktorí ponúkajú lokálne výrobky. Nájdete podľa tabuľky s označením „ruka alebo mudra“. Tiež oceňujem, že bankomaty, ktoré sú na každom rohu, boli vkusne osadné v drevených domčekoch korešpondujúcimi s miestou architektúrov, čiže žiadne hyzdiče historického centra.

Nádherný program s názvom OCK POP TOK, čo znamenú v lao jazyku „východ stretáva západ“. Tlieskam opäť.

Čo v Luang Prabang odporúčam vidieť? Vodopády a jaskyne so sochami Buddhu na rieke Mekong. Trvá to síce 1,5 hodiny jazdy proti prúdu, stojí to ale zato. Vodopády som už videla všelikde vo svete, ale tieto ma zatiaľ očarili najviac. Typické budhistické chrámy alebo waty sme absolvovali asi len dva. Boli tiež nádherné, ale keďže v Thajsku, Kambodži, Vietnami a Barme som ich videla pomerne veľa, nebol to môj hlavný záujem.

Jedlo je v zásade podobné s thajskou kuchyňou, ale určite nie lepšie. Cenové rozpätie od 2 USD na trhu až po drahé v hoteloch. Drahé víno.

Laos má vlastnú menu KIP, ale cenu sú bežne prepočítavané na americké doláre. Nie je problém zaplatiť účet v stotisícoch. Inak jesť na trhu je rozhodne väčšia zábava ako v bezpečí hotela.

Staré vily z čias francúzskej koloniálnej éry. Úžasná architektúra a šarm. Ak by sa mi do Luang Prabang podarilo niekedy vrátiť, určite si zoberiem sprievodcu po architektúre mesta.

Laos v minulosti rezonoval neslávne aj ako producent ópia. Myslím, že túto komoditu vymenili za pestovanie kávy a musím povedať, že vynikajúcej.

Luang Pragang prekvapivo nie je lacné mesto, v porovnaní s Thajskom určite nie. Ubytovanie sa síce dá zohnať v guesthouse-och už od 7 dolárov, to by som ale asi neriskovala.  Doprava nie je veľmi rušná a pre cudzinca prebieha v tuk-tukoch, čo je 3 kolesová motorka, zvyčajne zúfalého pôvodu a stavu. Dohodnutá cena bola 5 USD z centra mesta do nášho hotela, cca 15 minút jazdy. Žiaden tuk-tuk túto cestu ale nevyšiel napriek pôvodným prísľubom šoférov, cenu ale nezľavili. V porovnaní z Thajskom ľudia nie sú takí pekní a ani usmievaví (možno to bude aj tým, že historicky ich okupovalo viacero národov).  Samozrejme, ani dostupnosť potravín a iného tovaru sa nedá s Thajskom porovnať.

Luang Pragang je ale mesto s neuveriteľným šarmom, je zalistované ako svetové dedičstvo UNESCO. Nádherná príroda, architektúra, unikátny Mekong. Treba sa pripraviť na veľa veľa chodenia.

Komu poďakovať? Môjmu mužovi, ktorý to ako vždy všetko vymyslel a zorganizoval a zaplatil, potom zdraviu, že nesklamalo, a mojím topánkam TOMS, ktoré ma úžasne odniesli všade tam, kam som chcela.

Viera